Cesta do Anglicka, Írska a Škótska 2010

Úvodná stránka » Články » Cesta do Anglicka a Írska 2010

Cesta do Anglicka, Írska a Škótska 2010

Po zrazoch GW v Nemecku, Slovinsku, Rakúsku, Česku, Poľsku, na Ukrajine sme sa s kamarátom Vaškom Zetekom rozhodli pozrieť aj zraz v Írsku a Anglicku. Mal som trochu obavy z jazdy v ľavom pruhu, aj keď

nejakú tú skúsenosť mám z N. Zélandu, ale tiež mám v pamäti riadne faux-pas, ktoré som tam urobil, ešte aj teraz mi pri spomienke na ne tuhne krv v žilách.

Batožiny bolo ako vždy toľko, že som nemal šancu natlačiť ju do motorky a vozíka, tak nastala vyraďovačka a hneď bolo miesto aj na prilby. Fén a kulmu ja predsa nepotrebujem a tých 10 kníh, čo si so sebou nabalila Boža, nám tiež nie je treba!

Trasa Žilina-Namur 1380 km bola plánovaná na jeden záťah na 13.augusta ( sobota ) , nakoniec som začal s cestou už v piatok na obed. Kamarát Jirko z Týna mal 55 rokov, tak sme mu išli s kamarátom Zdenkom potriasť rukou. Oslava super, Šumava krásna.

V sobotu ráno vyrážame: smer Plzeň, Rozvadov, cez Nemecko bola dobrá cesta a pred Charleroi v Belgicku zisťujem, že mi trasie plexi, čo je znamenie prasknutej zadnej pneumatiky. Jasné, že bola v čudu a zohnať pneu na GW v Belgicku je otázkou 3 dní, čakať na ňu neprichádzalo do úvahy, tak druhý deň ráno už aj s kamošom z Benešova ideme do Calais na trajekt. Cena 198 Eur za GW, vozík a dve osoby za zhruba hodinovú plavbu sa nám zdala pomerne vysoká. Vyloďujeme sa v Doveri a ideme smer Londýn. Vďaka telefónu, internetu a Svátekovcom nachádzame servis GW, ale klasika, na gumu treba čakať aj v Londýne 2-3 dni. S malou dušičkou a nádejou, že guma vydrží cestu na zraz do Írska, ideme ďalej, do prístavu Fishguard . Šťastíčko sa odo mňa možno 40 míľ od prístavu odklonilo, rovno na kruháku mi zadná guma praskla, ale GW som udržal. No a nastalo 5 hodín čakania na odťahovku na moste vo Whitland. Musím spomenúť starého pána - motorkára na Honde, zastavil pri nás, veľmi sa snažil pomôcť a odťahovku som zohnal vďaka nemu . Takáto odťahová služba stála 240 libier a zasa musím povedať, že sme stretli ďalšieho ochotného pána ( od odťahovky ), ktorý pobehal s nami celý Fishguard a pomáhal nám nájsť ubytovanie so slušným parkoviskom. S Vaškom som položil GW na bok, zhodil pneu a domáci z penziónu mi dohodil servis. Takže sme mali nútenú zastávku na dva dni. Pozreli sme si mestečko, ktoré pamätá inváziu Francúzov do Welsu z roku 1379, dýcha starobylosťou, ale ani to nezmenšilo stupňujúcu sa nervozitu, sme dva dni pozadu a nepomohlo ani domáce utešovadlo menom slivovica. Na popraskanej pneumatike som prešiel 900 km, takže klobúk dolu pred zosilneným Avonom, aj keď uprednostňujem bridgestone, ktorá mi vydržala 12400 km cez celú Škandináviu, S.Peterburg, pobaltské štáty a cez Poľsko domov a to som bol naložený ako menší náklaďák.

No a konečne je to tu, po dvoch dňoch sa naloďujeme na trajekt do Írska do prístavu Rosslare. Po vylodení sa pridávame asi k 15 GW, pokračujeme do mesta Gowran, do strediska zrazu. Postavili sme s Vaškom stany a je čas na nejaké to írske pivko. Zraz bol situovaný v dostihovom areáli, prostredie super, ľudia za jedn a a ako vždy super bolo aj stretnutie s mojím írskym kamarátom veľkým Johnym. Spoločný výjazd GW bol do mesta Kilkenny. Asi treba spomenúť, t oto mesto bolo v stredoveku hlavným mestom Írska, je plné histórie, starobylých pamiatok a francúzkych záhrad. Na zraze bolo asi 200 motoriek, prihovoril sa nám starosta mesta. Záver zrazu sa niesol v duchu írskych tancov, piva a obrovskej pohody. Musím spomenúť, že stepovať vedia fantasticky a v pití piva sú s na mi na remízu.

S Vaškom pokračujeme do oblasti troch grófstiev dolného toku Shannonu. Prezeráme si Rock of Cashel, pozoruhodnú pevnosť postavenú na skale v jednom z grófstiev (Tipperary). Z pevnosti je úžasný výhľad na zrúcaniny cisteriánskeho opátstva Hore Abbey. Pokračujeme na hrad Bunratty Castle s priľahlým ľudovým parkom a s kan zenom. Tento hrad je najvyhľadávanejšou atrakciou Írska. Pred prehliadkou hradu som zaparkoval motorku pred nejakým domom, vybehla taká červenolíca Írka s metlou a už ma aj hnala, nepomohlo ani nejaké to Eur,ktoré som jej p onúkal a aby ma nezmlátila, radšej som preparkoval. Ideme ďalej, mesto Galway, potom národný park Conn emara a grófstvo Mayo, úchvatná krajina, vresoviská, rašeliniská, hory a jazerá , veľmi pôsobivé pobrežie Atlantik u.Riedko osídlená krajina s malebnými čisto írskymi farmárskymi domčekmi aks nízkymi kamennými plotmi.

Vyrážame ďalej, smer Dublin, Drogheda, Belfast a prístav Larne. Jasné, že zasa prší. Pre nedostatok času sme Belfast len prešli na motorkách, ale aj tak sa nedalo niečo podnikať, leje ako z krhly a je okolo 10 stupňov tepla. V Larne sa ubytujeme neďaleko prístavu, ráno sa nalodíme . Smer: škótsky prístav Cairnryan. Potom ideme v lejaku do Glasgow , pozeráme ho len z motoriek, motáme sa skoro dve hodiny, nemáme kde zaparkovať, ale popozerať ho musíme, pretože sme vyčítali z bedekera, že kto Glasgov len prebehne a nepozrie si ho , je zrelý pre psychiatra. Spomeniem katedrálu sv. Munga, University of Glasgov.

Pokračujeme na Lowlands ( nížiny ) smerom na vysočinu. Cestou na sever ideme nádhernou divokou prírodou, všade sú bielo a ružovo kvitnúve vresy, vidíme množstvo vodopádov rútiacich sa y kopcov, ktorých vrcholy sú yahalené v hmle. Do tohto obrazu vsupuje jazero Loch Lomond , najväčšie škótske jazero. Je to južná hranica Vysočiny (Highlands ) .Je dlhé 35 km, miestami široké až 8 km. Jeho existencia sa odhaduje od doby ľadovej. Obklopujú ho hory vysoké až 900 m. Ubytovávame sa v dedinke Crianlarich, sme mokrí na kožu, všetko treba sušiť. Príslovečná škótska skúposť, o ktorej sa píše, je fakt pravda, zažili sme to v tomto rodinnom hoteli. Keď sme si potrebovali usušiť veci, aby sme ráno mohli pokračovať ďalej, vypli kúrenie už okolo 19-tej hodiny. Ráno, samozrejme v daždi, pokračujeme do mestečka Fort Augustus , je to stará vojenská pevnosť, dnes mesto turistov, treba spomenúť Kaledonsky prieplav s plavebnými komorami. Prieplav je zároveň je spojivom medzi mnohými jazerami a takto je vlastne vytvorená naprieč krajinou vodná cesta .

A už sme pri Loch Ness, ktoré sa tiahne od Fort Augustus až po hlavné mesto Highlands - Iverness. Loch Ness je úzke a temné jazero, dlhé 37 km, hlboké až 305 m . Na brehu jazera pri ceste A82 sa týčia zrúcaniny hradu Urquhart, ktorý má peknú vyhliadku na pozorovanie lochnesskej príšerky. Je tu množstvo turistov, na brehu rozpadávajúceho sa hradu nechýba všadeprítomný Škót v kilte s gajdami a úžasnou škótskou muzikou a príšerka nie a nie sa vynoriť a to som ju lákal na tatranku, cukríky a potom aj klobásu, nech si je teda hladná. Spomeniem ešte kraj skalnatých kopcov a jazier Trossachs, kde žil národný hrdina Robert MacGregor, prezývaný Rob Roy, vodca jedného z najdivokejších klanov.

Napájame sa na A9, smer Perth a konečná ( aspoň na dnes ) Edinburgh. Prichádzame večer, ubytujeme sa , večera a nejaké pivo. Nasledujúci deň strávime prehliadkou mesta. Edinburgh - so stredovekými a georgiánskymi štvrťami je považovaný za jedno z najkrajších hlavných miest Európy. Po niekoľko hodinovej túre sme uznali, že lepšie bude prehliadku mesta absolvovať vyhliadkovým autobusom. Mestu dominuje hrad, ktorý sa vypína na čadičovom jadre vyhasnutej sopky, High Kirk of Edinburgh, dom parlamentu, Hooolyrood palace ( oficiálne sídlo kráľovny pri pobyte v Škótsku ) . Každoročne v Edinburghu prebieha na konci leta 3-týždňový umelecký festival, je to festival hudby, opery, tanca a súčastného divadla . Patrí medzi celosvetovú špičku a mali sme možnosť byť medzi divákmi. Potom nejaké nákupy, darčeky , kilty .

Z Edinburghu vyrážame do Wadebridge- Cornwall na anglický zraz. Zastavujeme sa v severnom Anglicku, v národnom parku Authority, v oblasti Lake District s malebnými mestečkami. Po jazere Windermere sme si urobili výlet loďou, v dedinke Brockhole. Pokračujeme ďalej na Lancaster, Preston, okolo Liverpoolu, prestávka -noc, pršalo opäť a ráno

ideme na smer Tauton , Exeter . Na zraz vo Wadebridge sme prišli okolo obeda a počasie nám konečne začalo priať, je krásny deň. Postavíme stany, stretávame sa s Jirkom a Vlastíkom a keďže som na zraze v Anglii 1.krát, idem sa poobzerať. Všetko tu klapalo ako hodinky , od vybavovačiek na vstupe, kde mi pridelili číslo 545 a to bol len prvý deň zrazu. Moje srdce motorkára potešilo množstvo shopov s doplnkami a oblečením na GW. Večer bol rockový koncert s hrozne tučnou ale veľmi temperamentnou speváčkou, ktorá dostala do nálady snáď všetkých prítomných. Druhý deň sme spolu s Vlastíkom a Jirkom vyrazili na cestu domov okolo naslávnejšieho pravekého monumentu Stonehenge, rada na pokladňu tam bola ako v Rusku na Lenina, tak sa fotíme a natáčame slávne kamene spoza plota a pokračujeme smerom na Dover. Do Calais sa priplavíme až k večeru, prespávame vo Francúzku v Lile. Ráno, okolo 7,00 hod vyrážame na smer SK - Žilina, pred sebou máme 1450 km a začalo ( ako ináč ) pršať a pršalo celou cestou až do Žiliny.

Záverom musím konštat
ovať: najazdili sme 7000 km, videli sme prenádherné miesta, úchvatnú prírodu, spoznali sme mnohých milých ľudí ale na druhej strane vysoké ceny a zmokol som na 5 rokov dopredu a pivo máme aj tak lepšie.

Pochodil som už všetky zrazy GW v Európe, ale anglický zraz zanechal vo mne veľký dojem a preto sa tam opäť budem chcieť vrátiť.

Teraz to hlavné: môj GW aj s vozíkom šľapal na jednotku, je to jednoznačne najlepšia motorka na cestovanie po dlhých trasách a už som mu aj osobne poďakoval.

Pekný deň všetkým praje Bohuš, Božka.