Úvodná stránka » Články » ROUTE 66 Matka ciest

AMERIKA

Route 66, známa aj ako „Matka ciest“, bola v roku 1926 spojazdnená v celkovej dĺžke 2448 míľ (cca 3940 km) tým, že sa poprepájali všetky možné kúsky vtedy existujúcich ciest. Hlavná cesta Ameriky, vedúca naprieč ôsmimi štátmi, cez tri časové pásma sa neustále vyvíjala a tak dnes je zväčša nahradená medzištátnymi diaľnicami. Stále je tu ale dosť úsekov starej Route 66, ktoré stoja za to, aby ste ich spoznali zo sedla motocykla, najlepšie značky Harley-Davidson.

route-661.jpg (normálna)

Stalo sa už nepísaným pravidlom, že partia nadšencov zo slovenského Gold Wing klubu si každý rok naplánuje nejakú zaujímavú cestu. Už dlhší čas bolo ich snom prejsť naprieč Amerikou z Chicaga do Los Angeles. Bohuš chcel na Route 66 dokonca osláviť svoju päťdesiatku, ale nakoniec si musel počkať ešte dva roky.

V snahe získať čo najviac informácií, najskôr s ďalšími účastníkmi dlho surfovali po internete. Navštívili aj priateľov, ktorí túto cestu už absolvovali. Pôvodne uvažovali, že si všetko sami naplánujú. Nakoniec sa rozhodli pre ponuku u nemeckej cestovnej kancelárie a podľa ich slov, urobili dobre.

V deň „D“, 20. mája sa päť manželských párov presunulo do Krakova, odkiaľ sa pravidelne lieta priamo do Chicaga. Dôvod je jednoduchý. Z celkového počtu okolo 10 miliónov obyvateľov 3. najväčšieho veľkomesta USA, rozprestierajúceho sa na brehu Michigenského jazera, je viac ako milión Poliakov. Let, pri ktorom sa presuniete o 7750 km na západ, trvá približne deväť o pol hodiny.

Počiatočné problémy

S časovým posunom 7 hodín pristávame o piatej večer miestneho času v Chicagu. Prvou zlou správou je, že batožina nedorazila. Po tom, čo jednému páru ukradli bundy ešte vo vybavovacej hale v Krakove, nám nie je veľmi do spevu. Len v tričkách (nemáme ani len zubnú kefku) odchádzame do autopožičovňe, kde si berieme 8-mieste auto, ktoré nám bude počas celej cesty slúžiť ako sprievodné vozidlo. Perfektnú službu nám robila aj GPS navigácia. Mapa USA bola spracovaná do najmenších detailov a fungovala veľmi presne. Napríklad, keď sme v Chicagu navolili Hilton, ukázalo nám 22 hotelov s týmto názvom. Ten náš, v ktorom sme sa ubytovali na dve noci bol ešte z roku 1927.

ROTE 66 1.2007 012.JPG (normálna)

Na druhý deň sme si išli vybrať motorky do požičovne. Niektorí si predtým kúpili tričká a bundy, aby si mali čo obliecť. Tí šikovnejší si to dali preplatiť cez poisťovňu. Aj keď sme mali podmienku, že chceme jedine stroje Harley Davidson Electra Glide Ultra Classic, nakoniec sme dostali len dva. Aby sme nemuseli čakať ďalšie dva dni, zobrali sme jeden Softail a Road King. Nakoniec sme s ním boli nadmieru spokojní, jediné čo mi chýbalo, bol poriadny zvuk otvorených koncoviek výfuku. Nemilo nás prekvapili aj ďalšie poplatky, ktoré nám v požičovni narátali. Pritom v cestovnej kancelárii nás ubezpečili, že všetko je zaplatené. Napríklad za prepravu motoriek z Los Angeles späť do Chicaga 450$, poistenie proti krádeži a havárii 350$ a ešte zábezpeku 500$, ktorú nám ale v cieli vrátili.

ROTE 66 1.2007 040.JPG (normálna)

Poobede sme si spoločne prezreli historické centrum Chicaga. Vedľa seba tu stoja staré budovy a moderné mrakodrapy ako Sears Tower. V čistom veľkomeste je aj mnoho zelene. Najviac sa nám páčili upravené parky okolo Michigenského jazera, kde bávajú živé koncerty.

ROTE 66 1.2007 176.JPG (normálna)

Zatiaľ, čo motorky ráno odišli na 550km dlhú etapu do Saint Louis, ostatní zostali v Chicagu, lebo popoludní mala na letisko doraziť naša batožina. Nakoniec prišla až večer a oni museli absolvovať nočnú jazdu do hotela, kde dorazili okolo 7. hodiny ráno. Dominantou Saint Louis je veľký oblúk, kde sa kabínkovým výťahom dostanete do výšky 192 m, odkiaľ je pekný výhľad na mesto. V suteréne je múzeum, pripomínajúce časy osídľovania Ameriky. Po starej Route 66 sme sa potom vydali v delte rieky Mississippi, kde kotvia staré parníky, ako vystrihnuté z westernov.

ROTE 66 1.2007 097.JPG (normálna)

Cieľom ďalšieho dňa bol Springfield v štáte Missouri, rodisko Marka Twaina. Cesto zastavujeme pri jaskyni, kde Jassie James ukrýval svojich mužov a kradnuté kone v rokoch 1870 až 1874. Poobede nás na diaľnici prekvapil silný vietor, pritom sme museli stále dávať pozor na množstvo kamiónov.

ROTE 66 1.2007 456.JPG (normálna)

Smer divoký západ

Týmto tempom by sme sa do cieľa na západnom pobreží tak skoro nedostali a tak trocha zrýchlime. Etapy, ktoré sme absolvovali, mali od 200 do 420 km. Najskôr sme prechádzali cez štáty Missouri a Oklahoma, s cieľovými mestami Tulsa a Oklahoma City. Nasledoval štát Texas – cieľové mesto Amarillo a Nové Mexiko – mesto Tucumacari. Zo zaujímavých zastávok spomeňme múzeum v indiánskej osade Čejenov, alebo cintorín Cadilacov. Cesta pokračuje nekonečnou prériou v štáte Nové Mexiko. Ďalšou zastávkou je múzeum starých áut v Santa Rose. Podobne ako predošlé dni sme sa večer ubytovali v jednom z motelov siete Best Western. Tieto penzióny nám vyhovovali, lebo sme si mohli posedieť vonku na terase, pričom motorky sme mali zaparkované pred oknami. V našom jedálničku prevládali steaky so zeleninou a miestne pivo. Prvým cieľovým mestom v štáte Arizona je Holbrook. Po štyroch dňoch v púšti sme sa konečne dostali do hôr. Na cestách plných zákrut sa mohol každý vyblázniť do sýtosti. Navštívili sme aj najznámejšie lyžiarske stredisko Aspen. Z Flagstaffu sme si to namierili rovno ku Grand Canyonu. Najväčšia úžina na svete, vytvorená riekou Colorado, je dlhá 347 km, pričom jej šírka je od 6 do 29 km a v najhlbšom mieste má 1800 m. Jej bizarné tvary, ktoré za 10 miliónov rokov vplyvom erózie, vymodelovala príroda do mohutných brál, vás nútia k zamysleniu nad zmyslom života. V ostrom kontraste so surovou krásou Grand Canyonu nedotknutého civilizáciou, pôsobí Las Vegas vysvietené reklamnými pútačmi až trocha gýčovito. Nájdete tu zmenšeniny snáď všetkých významných stavieb od egyptských pyramíd, cez paláce v Benátkach, Eifelovku a Víťazný oblúk v Paríži až po Disneyland. Hlavné mesto zábavy navštívi každoročne viac než 30 miliónov turistov.

ROTE 66 1.2007 1254.JPG (normálna)

ROTE 66 2007 338.JPG (normálna)

Tak a je tu cieľ nášho putovania, Los Angeles v štáte California. Za tie dva dni, ktoré sme tu strávili sme si strihli prezrieť len zlomok z toho, čo toto veľkomesto ponúka turistom. Napríklad Holywood so svojimi filmovými ateliérmi, alebo štvrť Beverly Hills kde majú svoje sídla známe celebrity. Len pre zaujímavosť, keď sme do GPS navigácie zadali adresu predajne s doplnkami na Gold Wing, len jedna cesta merala 81km. Po tom, čo sme motocykle vrátili do požičovne, ešte sme si omočili nohy vo vlnách Pacificu na plážach letoviska Santa Monica.

ROTE 66 2007 470.JPG (normálna)

Za tých 19 dní sme na Harleyoch najazdili viac ako 5300 km. V porovnaní s našimi Gold Wingami by sa určite nedostatky našli, ale spoločne sme to zvládli bez väčších problémov. Samozrejme, o tak dlhej ceste by sa toho dalo napísať oveľa viac, ale ako sa hovorí, je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Jednoducho cestu naprieč Amerikou po Route 66 treba zažiť.

ROTE 66 2007 524.JPG (normálna)

Niekoľko postrehov na záver

Keď sme si pri preberaní motocyklov zapisovali všetko, čo bolo poškodené, chlapík z požičovne sa na nás len nechápavo pozeral. My sme to pochopili pri ich odovzdávaní v L.A., keď kontrolovali len či nie je ohnutý rám, alebo vidlica po páde. Prilby sme nahádzali na kopu, kde ich bolo snáď tisíc. Cez deň sme bez obáv často nechávali motocykle opustené, ale na noc sme ich vždy parkovali pri hoteli.

V reštauráciách je lepšie si objednávať každý zvlášť a pritom si značiť, čo koľko stojí. Vyhli sme sa tak zbytočným nepríjemnostiam. Mali sme skúsenosť, že keď domáci videli cudzincov, snažili sa ich obrať o peniaze. Dlho sme si nemohli zvyknúť ani na všade prítomnú klimatizáciu. Okná v hoteloch sa nedali otvoriť, a tak každý mal nejaké problémy s dýchacími cestami. Na tak náročnú výpravu si treba zobrať aj kvalitné oblečenie. Počas dlhej cesty naprieč Amerikou sme, okrem krásneho slnečného počasia, taktiež zažili chladné, daždivé dni, ale aj piesočnú búrku.

route-66.jpg (normálna)